Všetko, čo vieme o čokoláde

Čokoláda patrí k tým najchutnejším lahôdkam na svete, pričom človeka jej chuť sprevádza už od nepamäti. Či už dospelý alebo dieťa, všetci ju máme radi, dokonca pre mnohých z nás je ako droga – neprejde takmer ani jeden deň aby sme z nej neochutnali aspoň malý kúsok. Avšak len málokto si o čokoláde zisťoval viac, ako len jej nutričné hodnoty. V článku vám preto o tomto gurmánskom poklade prinášame niekoľko zaujímavých informácií, ktoré možno prekvapia mnohých z vás.

 

 

Výroba čokolády

Čokoláda sa vyrába z bôbov kakaového stromu, ktoré sa radia do tej istej čeľade, ako napríklad ibištek či bavlnovník. Ide teda v podstate ovocie, no niektorí ju dokonca zvyknú označovať aj ako zeleninu. Zlá správa pre všetkých nadšencov a šikovných záhradkárov – tieto stromy rastú iba v tropických oblastiach Strednej Ameriky, Karibiku, Indonézie a Afriky.

 

Biela čokoláda

Tiež je dôležité si uvedomiť, že tí čo majú radšej bielu čokoládu, tak čokoládu vlastne ani nejedia, pretože biela čokoláda neobsahuje kakaovú sušinu. Tým pádom ju nemožno považovať za pravú čokoládu.

 

História čokolády

História čokolády je veľmi zaujímavá. Predpokladá sa, že obyvatelia Mexika a Južnej Ameriky začali kakaové bôby pestovať už niekedy okolo roku 1250 pred n. l. Kakao si ľudia pripravovali už v starovekej aztéckej kultúre, hoci výsledok sa na dnešnú čokoládu vôbec nepodobal – bolo horké a vôbec nie sladké.

Používalo sa najmä pri rôznych náboženských, či slávnostných príležitostiach. Aztékovia si kakaové bôby dokonca cenili až do takej miery, že ich istý čas používali aj ako platidlo.

O to, že sa kakao dostalo do Európy sa začiatkom 16. storočia zaslúžil Krištof Kolumbus. Najskôr iba do Španielska a Portugalska, no veľmi rýchlo si získalo obľubu aj v iných krajinách. Začiatky však neboli ľahké, pretože kakao má samo o sebe veľmi horkú chuť. No keď sa zmiešalo s cukrom, jeho sláva začala pochopiteľne rýchlo stúpať. K čokoláde tak už bolo iba kúsok.

Prvé továrne na spracovanie kakaových bôbov vznikli v Európe v 18. a 19. storočí, pričom prvá továreň na čokoládu vznikla vo Francúzsku. Čokoládu napríklad milovala Mária Antoinetta, ktorá si ju najradšej vychutnávala horúcu v šálke. Vtedy sa dokonca na kráľovskom dvore verilo, že ide o silné afrodiziakum (niečo na tom je, ale určite nie v takej miere ako si vtedy ľudia predstavovali).

Čokoládou nepohrdol ani sám Napoleon, ktorý si ju aj s jeho veliteľmi dopriaval počas náročných vojenských ťažení. Priemyselná revolúcia potom urýchlila experimentovanie s čokoládou, predovšetkým bol vynájdený lis (r. 1828), ktorý slúžil na oddelenie kakaového masla od kakovej sušiny. To už bolo iba na skok k najlepším výrobcom čokolády na svete –  k spoločnostiam „Nestle“ a „Hershey“, ktoré vznikli a získali svetový primát medzi rokmi 1875 a 1894.

 

Môže byť čokoláda zdraviu prospešná?

Čokoláda sa bohužiaľ v poslednom čase vníma najmä negatívne ohľadom zdravia, málokto sa ale zamyslí nad tým, že by mohla mať aj pozitívne medicínske účinky. Tie sa spájajú predovšetkým s kakaom – kľúčovou zložkou čokolády. Kakao totiž obsahuje bilogicky aktívne fenolové zlúčeniny, ktoré majú veľký antioxidačný potenciál. Vo všeobecnosti preto môžeme povedať, že čím vyšší obsah kakaa má čokoláda, tým je jej prínos pre zdravie vyšší.

Antioxidačný účinok čokolády môže viesť k nasledovným zdravotným benefitom:

• spomalenie starnutia
• regulácia krvného tlaku
• zníženie hladiny cholesterolu
• prevencia poklesu kognitívnych funkcií
• zníženie rizika kardiovaskulárnych problémov

 

Samozrejme, tieto zdravotné benefity si nemôžeme spájať so všetkými čokoládovými výrobkami, ako sú napríklad rôzne bežne dostupné čokoládové tyčinky a rozmanité čokoládové cukrovinky širokého spektra značiek. Bavíme sa tu iba o čistej čokoláde alebo len s minimom prímesí nežiadúcich ďalších zložiek, ako sú napríklad cukor, farbivá a tuky.

 

Zdravotné riziká spojené s nadmernou konzumáciou čokolády

Samozrejme, ako prvá vec, ktorá každého napadne je zvýšovanie telesnej hmotnosti. Je to najmä kvôli vysokému obsahu kalórií vzhľadom na vyšší obsah cukru a tuku. Preto žiaľ každý, kto sa snaží schudnúť, by mal v prvom rade obmedziť konzumáciu čokolády. Cukor a tuk sú totiž nepriateľmi číslo jedna pri obezite a problémov s ňou spojenými.

Cukor rovnako zapríčiňuje zvýšené riziko vzniku zubného kazu, preto každá konzumácia čokolády by mala byť spojená aj s následným čistením chrupu. Navyše pri pravidelnej konzumácii čokolády môžu niektorí ľudia pociťovať častejšie návaly migrény.

Nemožno zabudnúť ani na riziká spojené so zdravím kostí. Niektoré štúdie naznačujú, že čokoláda má priamy vplyv na znižovanie hustoty kostí a vznik osteoporózy. Rovnako málokto z nás si uvedomuje, že čokoláda obsahuje aj ťažké kovy, najmä kadmium a olovo, ktoré sú pre obličky toxické. Ich množstvo sa síce v kakaovom prášku sleduje a testuje, no úplne sa im pri výrobnom procese vyhnúť nedá.

 

Záver

Ako už bolo zmienené, čokoláda má za sebou dlhú cestu kým sa dostala k nám do nášho jedálnička. Kvôli špecifickej chuti kakaa bola vysoko cenená mnohými kultúrami už dávno pred tou našou a jej význam v gurmánskom svete neklesol ani dnes, práve naopak. Z hľadiska zdravia však aj pre čokoládu platia staré známe porekadlá – „Niekedy je menej viac“ alebo „všetkého veľa škodí.“

Na jednej strane má preukázateľne pozitívny vplyv na naše zdravie (čím viac kakaa, tým lepšie) a na strane druhej jej nadmerná konzumácia môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Je preto len na nás, či dokážeme tejto pochúťke odolať a užívať si ju s mierou.

obrázky: pexels.com