Sex, nahota a intimita v dávnej minulosti

Intímnosti a nahota patria už od praveku k tým najzákladnejším a najprirodzenejším ľudským potrebám. Odhliadnuc od plodenia detí, sex bol vždy hnacím motorom všetkého, čo ľudí obklopovalo a čo robilo človeka človekom – radosti, lásky, šťastia… ale aj nenávisti, pomsty, zrady a podobne. A určite nebude pre nikoho prekvapením, že tak ako všetko na tomto svete, tak aj ľudská sexualita má svoju vlastnú históriu, ktorá sa naprieč časom menila a vyvíjala.

Sledovanie tohto vývoja je pritom niekedy veľmi zaujímavé, veď to čo bolo normálne kedysi, už nemusí byť normálne dnes a naopak. Položili ste si už napríklad niekedy otázku, ako ľudia v minulosti riešili antikoncepciu? Alebo ako to bolo so sexom v minulosti? Ako sa stavala spoločnosť k nahote v rôznych časových obdobiach? To všetko sú otázky, na ktoré sa pokúsi dať odpoveď tento článok.

 

Antikoncepcia a sex v minulosti

Ľudia už od najstarších čias mali potrebu ochrany pri sexe. Samozrejme, v tých najstarších obdobiach ani tak nešlo o to chrániť sa pred pohlavnými chorobami, pretože také niečo sa ešte nepoznalo. Ľudia sa vtedy v súvislosti s používaním antikoncepcie snažili zabrániť najmä počatiu potomka.Pritom tie niektoré metódy… no povedzme si len, že neboli veľmi lákavé.

 

Antikoncepcia v staroveku a stredoveku – ženy

Staroveké Egypťanky si napríklad zavádzali do pošvy krokodílie výkaly, v Indii boli zase v obľube slonie. Možno sa niekto začuduje, v čom asi spočíva účinnosť takejto metódy. Pravdou však je, že išlo o jeden z najlepších starovekých spôsobov ako zabrániť počatiu. Trus totiž vytvára silno kyslé prostredie, ktoré spoľahlivo likviduje mužské spermie. Existovali však aj „voňavejšie“ varianty. V Mezopotámii napríklad kňažky bohyne Ištar pri oslavách plodnosti používali guličku vyrobenú z medu a mandlí.

Naproti tomu antické lekárstvo bolo v porovnaní s týmto ďaleko pokrokovejšie a kultivovanejšie. Predstavte si, že grécke a rímske ženy dokonca používali niečo, čo by sa v súčasnosti dalo považovať za vnútromaternicové teliesko. S tým rozdielom, že špirálka bola vyrobená zo slonoviny. Tiež sa používali rôzne tampóny, ktoré sa napúšťali olivovým olejom, medom, živicou z cédra alebo len obyčajnou citrónovou šťavou – všetko techniky antikoncepcie založené na vytváraní kyslého prostredia. Boli pomerne spoľahlivé, najmä keď uvážime, že neviazaných sexuálnych zábav sa v staroveku zúčastňovali aj vydaté ženy, čo by inak bolo nemožné.

Stredovek už antikoncepcii samozrejme nebol tak naklonený, respektíve nebol jej naklonený vôbec. Hlavné slovo si tu zobrala cirkev a tá všetko čo bolo spojené so sexom a neslúžilo na plodenie detí považovala za hriešne. Väčšinou sa ľudia spoliehali na prerušovaný sex, čiže ako vieme, najmenej spoľahlivú metódu a ešte aj to sa muselo tajiť, pretože výron mužského semena mimo telo ženy bolo tiež považované za ťažký hriech, ktorý sa veľmi prísne trestal.

Naproti tomu je na túto tému celý stredovek zaplavený hordou absurdných povier. Z nich najzaujímavejšie sú napríklad pitie vody, v ktorej si kováč chladil kliešte, pitie kravskej moči, alebo že pred pohlavným stykom treba žabe tri krát napľuť do tlamy a podobne. Samozrejme proti otehotneniu sa nosili aj všakovaké amulety a talizmany, ktorých spoľahlivosť si ľahko domyslíme. Stredovek bol teda dobou temna aj v tejto oblasti.

 

Antikoncepcia v stredoveku – muži

A ako to bolo s mužskou antikoncepciou? Na základe starovekých malieb a fresiek sa dá predpokladať, že ľudia mužskú bariérovú antikoncepciu poznali už v starovekom Egypte a Grécku, no o kondóme ako takom sa dá hovoriť až od čias renesancie.

V tomto smere má čo povedať najmä strašná epidémia syfilisu, ktorá sa v Európe rozmohla po objavení Ameriky. Dôležitým sa stal rok 1564, kedy taliansky lekár Gabrielle Fallopio zhotovil puzdro z vlneného plátna napustené olejom, anorganickou soľou a medikamentmi ako ochranu pred syfilisom. Neskôr sa miesto látky začali používať ovčie alebo prasacie črievka.

Vôbec prvý kondóm, ktorý už celkom pripomínal ten dnešný, bol zhotovený okolo roku 1640. Zachoval sa dokonca aj manuál na používanie, kde sa radí, že kondóm treba pred použitím namočiť do horúceho mlieka, aby sa tak vraj predišlo prenosu chorôb. Najzásadnejším rokom v dejinách výroby kondómov sa však stal až rok 1844, kedy svetlo sveta uzrel skvelý vynález vulkanickej gumy, pričom netrvalo dlho a začali sa vyrábať elastické gumové kondómy.

Sex v minulosti

 

Intimita a nahota našich predkov

V starovekých dejinách mali ľudia k sexu racionálny prístup, podobný našej dobe, a vôbec je zrejmé, že si vtedy ľudia sex dokázali užívať a že sex medzi slobodnými a mladými ľuďmi bol tolerovaný, dokonca niektorými spoločnosťami aj podporovaný (Egypt, Mezopotámia). Naproti tomu ale stredovek znamenal pravý opak, aj keď paradoxne proti nahote nič nenamietal. Domnievam sa však, že bol na to praktický dôvod. Chudobní ľudia veľa šiat nemali, a tak v čom cez deň chodili, to sa k večeru popralo a cez noc sušilo (hlavne v lete). Preto všetci potom spolu spali nahí, často na jednej posteli – muži, ženy aj deti. To sa dá povedať aj o rôznych ubytovniach pre pocestných, kde aj viacero vzájomne cudzích ľudí nezávisle na pohlaví spali spolu nahí v jednej miestnosti.

Naproti tomu ale sex v tomto období bolo niečo celkom úplne iné. Múdri muži tej doby (učený teológovia) dokonca spočítali, koľko môže mať žena vo svojom živote milencov, aby jej duša ešte nenávratne neprepadla peklu. Pokiaľ ich mala menej ako 40 tak bola iba hriešnica a jej duša sa ešte dala zachrániť. Z nášho pohľadu určite absurdný výpočet, no v tej dobe veľmi vážna vec, ktorou sa dlho cirkevné právo aj riadilo. Naproti tomu pre mužov sa podobné výpočty mravného chovania nerobili, pretože muž bol vo všeobecnosti považovaný za múdrejšieho a vo svojej viere pevnejšieho ako žena.   

Zmena k lepšiemu sa dá pozorovať až v priebehu 18. storočia, kedy v sexuálnej oblasti začala ľudská spoločnosť prechádzať výraznou premenou. Síce sa ľudia začali viac zahaľovať, ale o sexe sa už prestalo rozprávať ako o smrteľnom hriechu a spoločnosť začala vnímať erotiku len ako niečo nepatričné, ako niečo o čom sa na verejnosti nehovorí a čo zostáva doma za zatvorenými dverami. Ako to však často býva, aj tento prístup k milostnému umeniu dosiahol svoj vrchol, keď počas celého 19. storočia bola téma sexu tabu dokonca aj medzi manželmi. Vtedy bolo nemysliteľné, aby sa manželia jeden druhému zverovali o svojich sexuálnych potrebách a túžbach, a milostné umenie tohto obdobia (najmä medzi mladými dámami z vyššej spoločnosti) tak dosiahlo úroveň, že sex patrí k niečomu, čo si kvôli potomkom raz za čas treba odtrpieť. 

Až moderná spoločnosť 20. storočia priniesla so sebou zásadný obrat a v súvislosti so sexom sa myslenie ľudí vrátilo naspäť k tomu starovekému.

Ale tak to v ľudských dejinách chodí neustále, ani dejiny sexu a milostného umenia v tomto smere nie sú žiadnou výnimkou. Pomyselná špirála ľudského vývoja sa v priebehu času stále točí od jedného extrému k druhému. Ktovie čo nás čaká o pár stoviek rokov?     

Megazin.sk

Hlavný redaktor Megazínu. Tvorí články tak, aby vás zaujali a dozvedeli ste sa niečo nové. Vždy ho vie zaujať nová zaujímavosť, ktorú rád širi do sveta. Občas sa pod ním skrýva aj náš krátkodobý redaktor.