Vplyv stresu na zdravie – ako vám stres môže uškodiť?

Moderná doba prináša so sebou aj rôzne negatívne vplyvy, ktoré v minulosti naši predkovia nepoznali. Alebo aspoň ich nepoznali až v takej miere. Jedným z nich, ktorý neradno podceniť, je aj stres.

Príznaky stresu môžu mať vplyv na vaše zdravie, hoci si to ani možno neuvedomujete. Napríklad si myslíte, že vďačíte nejakej bežnej chorobe za to, že sa vám zhoršili bolesti hlavy, že trpíte nespavosťou alebo zníženou produktivitou práce. No skutočným vinníkom môže byť práve stres.

Jeho príznaky tak ovplyvňujú nielen naše telo, ale dokonca aj myšlienky, pocity a spoločenské správanie. Neriešený môže prispieť k mnohým zdravotným problémom, ako sú napríklad vysoký krvný tlak, ochorenie srdca, obezita, cukrovka a mnohé iné. Je preto dôležité tieto skryté príznaky stresu včas rozpoznať, aby sme sa tak potom proti nemu mohli rýchlo a účinne brániť. Na mnohé otázky vám odpovie tento článok.

 

Fyzické prejavy stresu – CNS a stresové hormóny

Pri stresových podnetoch sa všetko začína prostredníctvom vášho centrálneho nervového systému (CNS). Mozog (hypotalamus) vydá príkaz, že vaše nadobličky majú uvoľniť stresové hormónyadrenalínkortizol. Tieto hormóny zvyšujú tlkot srdca a zvyšujú prietok krvi, ktorá sa začne ponáhľať do oblastí, ktoré si ju v núdzi vyžadujú najviac – svaly, srdce a iné dôležité orgány. Keď stresové podnety pominú, hypotalamus by mal rovnakou cestou všetko vrátiť do normálu. Ak však stres nezmizne, odpoveď CNS bude pokračovať aj naďalej. Tu už začína hroziť chronické štádium, ktoré sa zvyčajne odzrkadlí aj na zmene správania – prejedanie alebo hladovanie, zneužívanie alkoholu, užívanie drog alebo spoločensko-sociálny útlm.

Stresové hormóny tiež ovplyvňujú naše dýchacie a kardiovaskulárne systémy. Počas stresovej reakcie dýchame rýchlejšie v snahe rýchlo pumpovať krv bohatú na kyslík do celého tela. Nebezpečná situácia nastáva hlavne vtedy, ak už existujú problémy s dýchaním, ako je napríklad astma alebo emfyzém. Stres tieto ťažkosti ešte zhoršuje.  Ba čo viac, keďže stresové hormóny spôsobujú aj zúženie ciev, aby krv mohla pumpovať rýchlejšie, zvyšuje sa aj krvný tlak. Dôsledkom toho sa rapídne zvyšuje riziko mŕtvice a srdcového infarktu.

 

Následky stresu

Málokto si uvedomuje, že stres kvôli zvýšeným energetickým nárokom tela, rovnako zvyšuje i hladinu cukru v krvi (glukózu). Preto ak trpíme chronickým stresom, môže sa to odraziť na zvýšenom riziku vzniku cukrovky 2. typu. Treba tiež pamätať na skutočnosť, že hromadenie hormónov, rýchle dýchanie a zvýšená srdcová frekvencia môžu narušiť aj tráviaci systém.

V dôsledku stresu často dochádza k pocitu pálenia záhy, kyslému refluxu (zvýšená hladina žalúdočnej kyseliny) a riziku vzniku žalúdočných vredov. Samozrejme s uvedenými zdravotnými ťažkosťami potom súvisí pocit nevoľnosti, vracanie a bolesť brucha.

Počas stresovej situácie sa automaticky napína svalstvo, aby sa telo chránilo pred prípadným zranením. Keď tento podnet pominie, svalstvo sa vracia späť do normálneho stavu. Ak však v tomto stave telo pretrváva dlhší čas, svalstvo sa unavuje a v dôsledku toho potom nastupujú bolesti hlavy, chrbta, ramien, prípadne i celého tela. Pri častom opakovaní situácie na rad prichádzajú vážnejšie pohybové problémy, ktoré rieši fyzioterapeut alebo neurológ.

Nemenej dôležitá je skutočnosť, že stres ovplyvňuje aj náš sexuálny a reprodukčný systém. Dlhodobý stres zapríčiňuje zníženie tvorby testosterónu, mužského pohlavného hormónu, čo sa potom negatívne odráža na tvorbe spermií a mužskej potencii. Dokonca to môže zájsť až do stavu erektilnej dysfunkcie a impotencie. Ženám zase stres ovplyvňuje menštruačný cyklus (nepravidelná a bolestivá menštruácia) a ešte viac znepríjemňuje fyzické príznaky menopauzy.

 

Pozitívne prejavy stresu

Pozitívnym dôsledkom stresu je, že stimuluje imunitný systém, čo v istej miere môže pomôcť v boji s infekciou. Avšak ak stres trvá dlhšie, jeho účinky sa stávajú presne opačnými – oslabenie imunitného systému a vyššia náchylnosť na vírusové ochorenia. Rovnako potom zvyšuje čas potrebný na zotavenie z choroby alebo zo zranenia.

 

Psychické prejavy a fázy stresu

Veľa ľudí možno psychické prejavy stresu berie na ľahkú váhu, no v konečnom dôsledku sa môžu prejaviť aj na našom fyzickom zdraví. Najčastejšie sa ukazujú vo forme podráždenosti, nervozity, nesústredenosti a neschopnosti plánovať si pracovné úlohy. Pri dlhodobejšom strese však dochádza až k útlmu, ľahostajnosti a úzkostným stavom. Tie môžu vyústiť až do nespavosti. Dokonca niekedy sa môžu dostaviť aj záchvaty paniky, prípadne trémy.

Reakciu organizmu na stres rozdeľujeme na tri fázy. Pri poplachovej fáze sa organizmus mobilizuje, začína sa príprava na „boj alebo únik.“ To znamená, že telo vylučuje zvýšené množstvo adrenalínu a potu, rastie krvný tlak, zrýchľuje sa dýchanie a krv sa z oblasti tráviacich orgánov presunie do svalov. Vo fáze rezistencie sa telo so stresom snaží bojovať – adaptovať sa naň alebo ho prekonať. Ak však táto fáza trvá dlho, objavia sa fyzické prejavy stresu – napríklad žalúdočné vredy, vysoký krvný tlak… A konečne finálnou fázou je fáza vyčerpania. Stres začne organizmus zdolávať, čo môže viesť k apatii, depresii a čo horšie, niekedy dokonca aj smrti.

 

Kedy treba vyhľadať lekára?

Aj keď si nie ste istí, či je príčinou vašich zdravotných ťažkostí stres, ale trvajú dlhšie, mali by ste vyhľadať lekársku pomoc. Váš lekár môže odhaliť ďalšie príčiny vašich ťažkostí. To platí hlavne v prípade bolesti na hrudníku, dýchavičnosti, zvýšeného potenia, nevoľnostibolesti, ktorá vystreľuje do ramena. Tu totiž môže ísť o infarkt a nielen o príznaky stresu. V prípade podozrenia na stres je vhodné navštíviť aj odborného poradcu alebo terapeuta, ktorý vám pomôže identifikovať zdroj vášho stresu. Keď sa identifikuje zdroj, môže sa začať pracovať na jeho odstránení.

Ako vyplýva z nášho článku, stres neradno podceniť. Dlhodobý a neriešený môže privodiť aj nebezpečné fyzické a psychické ťažkosti, ktoré nakoniec často vyústia až do ťažkých depresií, infarktu či mŕtvice. Je preto dôležité pri prvých príznakoch a podozreniach včas vyhľadať lekársku pomoc.

Megazin.sk

Hlavný redaktor Megazínu. Tvorí články tak, aby vás zaujali a dozvedeli ste sa niečo nové. Vždy ho vie zaujať nová zaujímavosť, ktorú rád širi do sveta. Občas sa pod ním skrýva aj náš krátkodobý redaktor.