Poznáte rozdiel medzi batériou a akumulátorom? Zaniká až po doslúžení
Batérie a akumulátory sú zdrojom energie všade tam, kde nie je k dispozícii elektrická sieť. Po uplynutí životnosti určite nepatria do bežného odpadu. Prečo vlastne a čo potom s nimi?
Súčasťou batérií a akumulátorov sú ťažké kovy a kyseliny, ktoré pri skládkovaní vo voľnom prostredí vrátane legálnych smetísk, respektíve počas likvidácie spolu s radovým odpadom ohrozujú zdravie a zaťažujú životné prostredie. Jeden ľahostajne vyhodený starý akumulátor z telefónu môže zamoriť až 6 000 hektolitrov vody, čo je štvrtina objemu olympijského bazéna!
Vivisekcie žiab
Batérie poznáme už od začiatku 19. storočia. Prvú – s použitím medi, zinku a kyseliny sírovej – vyrobil Talian Alessandro Volta na báze stavebných jednotiek v podobe článkov od krajana Luigiho Galvaniho. Áno, to boli tie pokusy so záchvevmi končatín žiab pri dotyku kovovým predmetom počas vivisekcie…
Približne o sto rokov neskôr vývoj priniesol nabíjateľné verzie: sekundárne ako pokročilejší model primárnych. Správne sa volajú akumulátory. Slovné spojenie „nabíjateľná batéria“ je v hovorovej reči únosné, ba priam žiaduce na zjednodušenie komunikácie, ale v skutočnosti ide o oxymoron. Akumulátory okrem peňaženky šetria aj prírodu, nemajú však neobmedzený počet nabíjacích cyklov.
Od mobilov cez svietidlá až po autá
Prenosné batérie a akumulátory sú neoceniteľným a v mnohých prípadoch nezastupiteľným zdrojom energie. Vyskytujú sa v takmer všetkých moderných zariadeniach od mobilov cez elektronické gadgety, svietidlá a hračky až po automobily. V podstate umožnili vznik sveta „smart“.
Žiaľ, za cenu, že popri kyselinách obsahujú kadmium, zinok, lítium, mangán, nikel či ortuť, najmä však olovo – až štyri pätiny jeho produkcie je určenej práve na takéto využitie. Otrava olovom vylúčeným do ovzdušia, pôdy a spodných vôd vedie k poruchám nervového aj reprodukčného ústrojenstva. Pri rozsiahlejšej kontaminácii môže privodiť až kómu a napokon smrť.
Sedem materiálových kategórií
Technicky sú batérie, respektíve akumulátory chemickým zdrojom elektrického napätia skladajúcim sa z dvoch materiálov spojených elektrolytom. V rámci spomenutých základných podmnožín sa delia do siedmich kategórií.
Nenabíjateľné (batérie):
- zinkovo-uhlíkové (ZnC)
- zinkovo-chloridové (ZnCl)
- alkalicko-mangánové (AlMn)
Nabíjateľné (akumulátory):
- niklovo-kadmiové (NiCd)
- niklovo-metalhydridové (NiMH)
- lítiovo-iónové (Li-Ion)
- lítiovo-polymérové (Li-Pol)
Lítiovo-iónové monočlánky ako nástupnícky variant niklovo-metalhydridových sú najdrahšie, no v súčasnosti zároveň aj najpredávanejšie pre ich miniaturizovateľnosť bez redukcie výkonu a environmentálnu prívetivosť.
Stupnice veľkostí a tvarov sa rôznia podľa regiónov sveta, potreby odbornosti daného popisu a ďalších faktorov. Za normálnych okolností si však úplne vystačíte s terminologickým členením na tužkové (skratka AA v registri ANSI), mikrotužkové (AAA), malé články (C), veľké články (D), ploché batérie (4,5V), 9-voltové batérie (9V), gombíkové (xR44 pri IEC značení) a mincové (xR2032).
Elektropredajňa alebo zberný dvor
Kto vedome ignoruje povinnosť separovať a likvidovať vyradené batérie a akumulátory určeným spôsobom, nemá ani prípadné alibi v podobe sprievodných nákladov. Nie sú totiž súčasťou komunálnych poplatkov a znáša ich vždy výrobca. Pravda, kým nie sú spôsobené nedôsledným triedením v zmysle príslušnej legislatívy.
Doslúžené prenosné batérie a akumulátory stačí bezplatne a bez podmienenia kúpou tovaru odovzdať do recyklačnej nádoby v predajni s takýmto sortimentom alebo na zbernom dvore. Odtiaľ putujú do špecializovaných prevádzok na bezpečné spracovanie. Najbližšie vhodné miesto nájdete aj prostredníctvom mobilnej aplikácie.
zdroj: sponzorovaný článok
obrázky: freepik.com
