Čo všetko vieme o mlieku – mýty a fakty o mlieku

Mlieko je bez pochybností jedna z najdôležitejších potravín v živote každého z nás, veď mu patria naše prvé chvíle na tomto svete. V dospelosti však ľudí rozdeľuje na dva tábory. Niekto ho miluje a niekto sa mu zase vyhýba ako čert krížu. Samozrejme svoje dôvody si každý nájde, či už sú to tie zdravotné alebo mu len mlieko jednoducho nechutí.

 

V detskom veku mlieko tvorí esenciálnu zložku potravy, pretože je bohaté na bielkoviny, vitamíny, enzýmy, vápnik, fosfor a iné látky, ktoré ľudskému organizmu prospievajú.  Pre mladý organizmus ešte vo vývine je tiež dôležité, že obsahuje až 18 esenciálnych aminokyselín, čo je naozaj unikátne množstvo. Najlepšie na tom je, že ich naše telo v tejto forme dokáže takmer na sto percent využiť, čo je dôležité napríklad pri budovaní svalovej hmoty a pri raste organizmu.

Kravské mlieko po prvý krát človek ochutnal asi pred desať tisíc rokmi na území dnešného Afganistanu a Iránu.

Ako so všetkým na tomto svete dôležitým alebo vzácnym, tak aj s mliekom sa spája veľa zaujímavostí a rôzne mýty, ktoré už od pradávna zamestnávali myseľ našich predkov. Ale našli na všetko správnu odpoveď? Času na to mali dosť, veď kravské mlieko po prvý krát človek ochutnal asi pred desať tisíc rokmi na území dnešného Afganistanu a Iránu.

Viete napríklad, že druhá manželka cisára Nera chovala pre svoje potreby až 500 somárov? Myslela si totiž, že kúpeľ z ich mlieka jej pridá na kráse. Od tých čias sa síce naše poznatky o mlieku dostali na výrazne vyššiu úroveň, no rôzne mýty a polopravdy o mlieku sa šíria ďalej, hlavne v súvislosti s našim zdravím. Ako to teda naozaj je? Tu je zopár najčastejších mýtov v súvislosti s konzumáciou mlieka.

 

1 Mlieko zahlieňuje – pravda alebo nepravda?

Konštatovanie, že mlieko zahlieňuje je asi najčastejším dôvodom, prečo sa mnohí z nás mlieku vyhýbajú. No pravdou je, že v súčasnosti z vedeckého hľadiska nie sú žiadne dôkazy o priamom spojení medzi konzumáciou mlieka, zvýšenou tvorbou hlienov a astmou.

Pocit zahlienenia vyvoláva skutočnosť, že mlieko (rovnako ale aj voda) stimuluje produkciu slín, avšak ich viskozita ako sa ukázalo, je menšia ako viskozita obyčajného hlienu. Zrejme tento pocit súvisí s tým, že mlieko pri zmiešaní sa so slinami vytvára zhluky. Rovnako tak potom na sliznici tráviaceho traktu vytvára ochranný film (emulzia tuku a vody), ktorý sa ale po veľmi krátkej dobe trávenia rozkladá na základné živiny. So zvýšenou produkciou hlienu to však nemá nič spoločné.

Nie sú žiadne dôkazy o priamom spojení medzi konzumáciou mlieka, zvýšenou tvorbou hlienov a astmou.

 

2 Pitie kávy s mliekom či smotanou škodí – pravda alebo nepravda?

Mnohí si kávu bez mlieka nevedia predstaviť. No čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, že takéto pitie kávy zdraviu škodí. Je to naozaj tak? Tu je pravda asi niekde v strede. Kofeín z kávy síce čiastočne odoberá vápnik z tela, no pridávaním mlieka do kávy sa takáto strata vápnika čiastočne kompenzuje. Takže z tohto pohľadu slúži mlieko v káve ako kompenzátor vápnika a je to zdraviu prospešné.

Na druhú stranu sa ale predpokladá, podobne ako tomu je pri zelenom a čiernom čaji, že mlieko v káve blokuje vstrebávanie polyfenolov s antioxidačným účinkom z tráviaceho traktu do krvi. A to je zase neželaný zdravotný efekt.

Takže ako teda? Piť či nepiť kávu s mliekom? Osobne by som sa priklonil ku kompromisu a kávu s mliekom pil iba raz denne, ráno napríklad. Počas dňa zase bez mlieka. Samozrejme to platí hlavne pre kávičkárov, ktorí si doprajú kávu viac ráz za deň.

Kofeín z kávy síce čiastočne odoberá vápnik z tela, no pridávaním mlieka do kávy sa takáto strata vápnika čiastočne kompenzuje.

 

3 V dospelosti naše telo nedokáže spracovať kravské mlieko – pravda alebo nepravda?

Toto tvrdenie s určitosťou môžeme označiť za nepravdivé.  Väčšina z nás je totiž vybavená laktázovým enzýmom, ktorý v tele štiepi v mlieku prirodzene sa vyskytujúci cukor – laktózu. Samozrejme nie každý má to šťastie, a poniektorí majú ťažkosti so strávením tohto cukru, čoho príčinou je nedostatok laktázového enzýmu.

To môže mať svoj pôvod v detstve ako dôsledok vynechania mlieka zo stravy. Keď sa totiž niečo v tele nevyužíva, alebo sa využíva len v obmedzenej miere, tak sa to obyčajne stráca. Ale aj pre tých tu je riešenie. V súčasnosti existuje na trhu množstvo bezlaktózových mliečnych výrobkov, v ktorých ostávajú všetky vitamínové a aminokyselinové zložky z mlieka zachované.

Väčšina z nás je vybavená laktázovým enzýmom, ktorý v tele štiepi cukor v kravskom mlieku – laktózu (nepravdivé tvrdenie).

 

4 Surové kravské mlieko je zdravšie ako pasterizované – pravda alebo nepravda?

Jednoznačne nepravda. Nikdy nemôžete vedieť kde sa krava pásla a čo všetko zjedla kým sa k vám dostane jej mlieko. Podľa odborníkov konzumácia surového, čerstvo nadojeného mlieka tak zvyšuje riziko infekcie a vážneho ochorenia. Zvlášť to platí pre kozie mlieko, pretože kozy sú vo všeobecnosti menej vyberavé čo sa týka jedálnička a zjedia takmer všetko čo im príde pod nos.

Je tu preto vysoké riziko kontaminácie mlieka napríklad boreliózovým ochorením. Ohrozené sú najmä deti, ktoré až do veku šiestich rokov nemajú úplne vyvinutý imunitný systém. Z toho dôvodu by všetko mlieko určené na priamu konzumáciu malo byť pasterizované. Pasterizácia zabíja potenciálne škodlivé baktérie bez ovplyvnenia chuti alebo nutričnej hodnoty mlieka.

Nepravda kvôli vysokému riziku kontaminácie mlieka.

 

5 Mlieko je príčinou nástupu skoršej puberty – pravda alebo nepravda?

Medzi ľuďmi sa často šíri názor, že mlieko je príčinou skoršej puberty. To je ale samozrejme mylné tvrdenie. Mlieko síce obsahuje hormón nazývaný hovädzí rastový hormón (BGH) alebo bovinný somatotropín (bST), avšak tie nemajú vplyv na zrýchlenie rastu detí. Trávenie mlieka v tráviacom trakte totiž spoľahlivo zabíja biologickú aktivitu hormónov. O nástupe puberty tak rozhoduje skôr genetika ako mlieko.

Nepravda – mlieko síce obsahuje hovädzí rastový hormón avšak ten nemá vplyv na zrýchlenie rastu detí.

 

Na záver o mlieku

Aký nám z toho teda plynie záver? Ako sme videli, väčšina fám, ktoré sa šíria o mlieku sú naozaj len fámy, ktoré nemajú žiadne reálne vedecké základy. Mlieko by tak malo byť  každodennou súčasťou jedálnička, hlavne u detí. Je to jeden z najjednoduchších a najpraktickejších spôsobov, ako deti môžu počas detstva dostávať dôležité živiny. Nič prirodzenejšie už neexistuje.

obrázky: pexels, pixabay