Prečo listy na jeseň menia farbu a prečo nie všetky naraz

Ešte nedávno bola celá alej zelená. Teraz jeden strom žiari žltou, ďalší sa sfarbuje dočervena a tretí akoby si jeseň nevšimol. Za touto premenou je viac než príchod chladnejších dní: z listov ubúda zelené farbivo, iné farby sa odkrývajú a niektoré vznikajú nanovo. Každý strom pritom mení svoju korunu trochu iným tempom.

Zelený list počas leta zachytáva svetlo

Ak chceme pochopiť jesenné farby, oplatí sa najprv pozrieť na obyčajný zelený list. Jeho farbu vytvára chlorofyl, ktorý sa podieľa na zachytávaní svetelnej energie. Rastlina ju pri fotosyntéze využíva na tvorbu cukrov z vody a oxidu uhličitého. List je teda miesto, kde strom získava látky potrebné na svoj rast.

Chlorofyl pritom nezostáva celé leto rovnaký. Priebežne sa rozkladá a list ho obnovuje, takže zelená farba stále prevláda. Ďalšie pigmenty, čiže farbivá, sú v liste tiež, iba ich cez výraznú zelenú nevidíme tak dobre. Jesenná premena sa začína práve zmenou tejto rovnováhy.

Keď sa dni skracujú, ubúda čas na fotosyntézu a tvorba cukrov klesá. Opadavé stromy postupne utlmujú činnosť listov a ešte pred ich stratou z nich získavajú späť využiteľné látky. Obnova chlorofylu slabne, jeho množstvo klesá a ostatné farby dostávajú priestor. Tento ústup zelenej opisujú aj botanici z Royal Botanic Gardens, Kew.

Pre strom tak sfarbenie patrí k širšej zmene pred zimou. List, ktorý celé leto pomáhal zabezpečovať rast, postupne ukončuje svoju činnosť. Navonok vidíme farbu; vo vnútri prebieha presun a rozklad látok, ktoré ju vytvárajú.

Žltá sa odkrýva, červená môže vzniknúť až na jeseň

Žlté a oranžové tóny súvisia najmä s karotenoidmi. Tieto farbivá sú v listoch už počas vegetačného obdobia, no kým prevláda chlorofyl, ich odtiene zostávajú v úzadí. S ubúdajúcou zelenou sú čoraz nápadnejšie. Chlorofyl sa teda nemení na žlté farbivo: jeho ústup odhalí farby, ktoré už v liste boli.

Pri červenej je to zaujímavejšie. Červené až purpurové odtiene vytvárajú antokyány a v listoch, ktoré na jeseň červenajú, sa môžu tvoriť nanovo krátko pred opadnutím. Časť jesennej palety sa skutočne vytvára až počas premeny listu. Nie všetky farby celé leto čakali skryté pod zelenou.

Výsledok závisí od toho, aké pigmenty list obsahuje a v akom množstve. Preto nemusí každý strom prejsť rovnakou postupnosťou od zelenej cez žltú až po červenú. Žltá koruna nie je nevyhnutne iba zastávkou na ceste k červenej a červený strom nemusí byť „ďalej“ než jeho žltý sused.

To je užitočný rozdiel aj pri prechádzke. Keď vedľa seba uvidíte dve rôzne farby, pozeráte sa na rozdielne zloženie listov. Samotná farba vám nepovie, ktorý strom začal meniť korunu skôr.

Prečo dva susedné stromy nemajú spoločný kalendár

V jednej aleji sú dni rovnako dlhé a príchod chladného večera pocítia všetky stromy. Napriek tomu ich koruny nemusia meniť farbu súčasne. Rozdiely sú medzi druhmi, ale aj medzi jednotlivými stromami toho istého druhu. Genetická výbava sa podieľa na načasovaní, intenzite aj trvaní sfarbenia.

Vidno to aj na tom, aká pestrá môže byť jedna skupina stromov. Ani všetky druhy javorov na jeseň nečervenajú. A v rámci druhu sa nájdu jedince, ktorých listy prejdú viacerými farbami, aj také, ktoré časť listov zhodia ešte zelenú. Spoločné meno preto neznamená úplne rovnaký priebeh.

K vlastnostiam stromu sa pridávajú podmienky konkrétnej jesene. Rovnaké miesto tak môže mať jeden rok výrazné farby dlhšie a inokedy sa zmeniť rýchlejšie. Druh stromu, jeho vlastnosti a počasie pôsobia spolu. Samotná studená noc nevysvetlí všetky rozdiely, ktoré v parku uvidíte.

Počasie a svetlo menia aj výsledný odtieň

Skracujúce sa dni poskytujú stromom sezónny signál, no do priebehu zmeny vstupujú aj teploty. Chladné noci môžu jesenný proces urýchliť, kým pri miernej a vlhkej jeseni môže prebiehať pomalšie. Preto nestačí otvoriť kalendár a očakávať, že alej bude presne taká ako vlani v ten istý deň.

Výrazné sfarbenie podporuje aj kombinácia slnečných dní a chladných nocí bez silného mrazu. Dôležité je pritom svetlo, ktoré dostáva samotný list. Listy na osvetlenom okraji koruny môžu mať iné podmienky na červenanie než tie, ktoré zostávajú v tieni. Rozdielna farba dvoch konárov tak nemusí znamenať iba skorší či neskorší začiatok zmeny.

Predstavte si korunu, ktorú z jednej strany osvetľuje slnko a druhú časť prekrývajú susedné konáre. Pri pohľade z chodníka vnímate strom ako jeden celok. Jeho listy však nerastú na jednom rovnako osvetlenom mieste. Práve tento bližší pohľad pomáha pochopiť, prečo môže byť aj jediná koruna súčasne zelená, žltá a červená.

Čo sa deje s listom pred opadnutím

Farebný list ešte nemusí hneď spadnúť. Pri jeho spojení s konárom sa postupne vytvára vrstva buniek, ktorá sa podieľa na oddelení listu od stromu. Spojenie slabne a list napokon môže uvoľniť vietor alebo vlastná hmotnosť. Opad preto nie je iba dôsledok toho, že prišiel silnejší poryv.

V liste zároveň pokračujú zmeny farbív. Neskoré hnednutie súvisí s odumieraním pletív a ďalšími chemickými zmenami. Hnedá preto nemá rovnaké vysvetlenie ako odkrytie žltých pigmentov. A nemusí sa objaviť až na zemi: niektoré listy zostávajú na konároch aj po zhnednutí.

Farba a okamih opadnutia sú teda dve prepojené, ale nie totožné veci. Jeden strom ešte drží farebné listy, zatiaľ čo pod druhým už leží ich vrstva. Aby sme rozumeli rozdielu, potrebujeme brať do úvahy vlastnosti stromu aj priebeh jesene, nie iba porovnať jeden žltý a jeden hnedý list.

Pri ďalšej prechádzke si všimnite jeden strom zblízka

Nemusíte si z parku robiť malý výskumný projekt. Stačí sa na chvíľu zastaviť pri korune, ktorá vás zaujala. Aké farby prevládajú? Sú rovnaké pri kmeni aj na okrajoch? A je susedný strom naozaj rovnaký druh, alebo iba stál celé leto v podobnej zelenej farbe?

Ak chcete vidieť postup premeny, odfoťte si jeden ľahko rozpoznateľný konár aj s okolím a po niekoľkých dňoch sa k nemu vráťte. Podobné miesto a svetlo uľahčia porovnanie. Pri návrate si všimnite farbu aj to, či na konári listy ešte zostali.

Fotografia zachytí, čo sa zmenilo; sama nevysvetlí príčinu. Na obyčajnú prechádzku však úplne stačí objav: zelený list v sebe skrýval ďalšie farby a časť z nich si vytvoril až na jeseň. Keď sa znovu pozriete na celú alej, jej pestrosť už nebude vyzerať ako jeden povel, na ktorý niektoré stromy zabudli reagovať.

Foto: Tsyganov Sergey / Wikimedia Commons, CC0.